Klimatická katastrofa a konflikty o kritické suroviny

Čiastočná reprodukcia prednášky Martina Auera (Scientists for Future Austria) na mierových rokovaniach v Linzi 27. januára 2023

Po ruskom útoku na Ukrajinu vo februári 2022 často počuli a čítali vety ako: „Obnoviteľné energie zabezpečujú mier“. Typickým argumentom je toto: „Ropa a plyn nielenže poháňajú klimatické zmeny, ale podporujú aj vojenské konflikty po celom svete. Každý, kto chce vytvoriť mier, musí preto odstrániť závislosť od fosílnych surovín – investovaním do čistých zdrojov energie, ako je slnko a vietor.“1

Bohužiaľ sa tým prehliada skutočnosť, že na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a na uskladnenie tejto elektriny sú potrebné veľké množstvá „kritických kovov“, ako je meď, lítium, kobalt, nikel a kovy vzácnych zemín. A tie sú v zemskej kôre rozmiestnené veľmi nerovnomerne. Tri štvrtiny ťažby lítia, kobaltu a vzácnych zemín prebieha v Číne, Konžskej demokratickej republike a v lítiovom trojuholníku Čile – Argentína – Bolívia.

V dokumente z roku 2020 Európska komisia uviedla: „Prístup k surovinám je pre Európu strategickou bezpečnostnou otázkou, aby mohla dosiahnuť Zelenú dohodu. Prechod Európy na uhlíkovú neutralitu by mohol nahradiť dnešnú závislosť od fosílnych palív závislosťou od surovín, z ktorých mnohé čerpáme v zahraničí a o ktoré je celosvetová konkurencia čoraz ostrejšia.“2

V júli 2021 uzavrela EÚ strategickú dohodu s Ukrajinou o ťažbe a spracovaní kritických surovín a výrobe batérií3. Ukrajina má zásoby lítia, kobaltu, berýlia a kovov vzácnych zemín v hodnote 6.700 XNUMX miliárd eur. Odhaduje sa, že ložisko lítia je jedno z najväčších na svete.

Obrázok 1: Ložiská lítia na Ukrajine. 
zdroj: https://www.icog.es/TyT/index.php/2022/11/white-gold-of-ukraine-lithium-mineralisation/

Potom vo februári 2022 Rusko napadlo Ukrajinu. Väčšina ložísk je v dnes Ruskom okupovaných oblastiach na východe, najmä v Donecku. Podľa politologičky Olivie Lazardovej je jedným z Putinových cieľov odrezať prístup EÚ k týmto rezervám. Samotné Rusko má veľké zásoby kritických surovín a snaží sa opäť stať silným hráčom na svetovom trhu. Mimochodom, Wagnerova skupina, ktorá bojuje na Ukrajine, je prítomná aj v krajinách bohatých na nerastné suroviny v Afrike, ako je Mozambik, Stredoafrická republika, Madagaskar a Mali.4

Ďalšou kritickou surovinou je nikel. V decembri 2022 Svetová obchodná organizácia (WTO) potvrdila žalobu EÚ proti Indonézii. Indonézia v roku 2020 schválila zákon, ktorý zakazuje vývoz niklu a vyžaduje rafináciu niklovej rudy v Indonézii. EÚ proti tomu podala žalobu. To, čomu sa Indonézia bráni, je klasický koloniálny model: suroviny sa ťažia na globálnom juhu, no tvorba hodnôt sa odohráva na globálnom severe. Firemné zisky, dane, pracovné miesta sa presúvajú na sever. „Chceme sa stať rozvinutou krajinou, chceme vytvárať pracovné miesta,“ povedal indonézsky prezident. Ale EÚ chce zachovať koloniálne vzorce.5

Druhým najväčším producentom lítia je v súčasnosti Čile (po Austrálii). V púšti Atacama, jednej z najsuchších na zemi, sa uhličitan lítny čerpá zo zeme ako soľanka. Soľanka sa nechá odparovať vo veľkých nádržiach. Podľa banskej komisie čílskej vlády sa v rokoch 2000 až 2015 z Atacamy stiahlo štyrikrát viac vody, ako sa do oblasti prirodzene dostávalo vo forme dažďa alebo roztopenej vody. Voda je pre poľnohospodárstvo pôvodných obyvateľov v oázach čoraz vzácnejšia. S domorodými obyvateľmi sa tiež nekonzultovalo o projektoch lítia. To porušuje Dohovor OSN o domorodom obyvateľstve.6

Najväčšie zásoby lítia sa nachádzajú pod soľnými pláňami Salar de Uyuni v Bolívii. Doteraz sa však takmer neťažili. Socialistická vláda Evo Moralesa vyhlásila lítium za strategickú surovinu s dlhodobým cieľom urobiť z Bolívie jedného z popredných svetových výrobcov batérií, t. j. udržať pridanú hodnotu v krajine. Pôvodne došlo ku konfliktu s miestnymi silami v provincii Potosí, kde sa ložiská nachádzajú. Chceli ťažiť z licenčných poplatkov čo najskôr a nesúhlasili ani s výberom strategického partnera pre rozvoj. Nemecká spoločnosť by mala Systémy ACI ktorá dodáva batérie aj Tesle a ktorá sa zaviazala postaviť továreň na batérie pre juhoamerický trh a vyškoliť a kvalifikovať bolívijských zamestnancov. Na jednej strane by to malo priniesť transfer technológií pre Bolíviu, na druhej strane by spoločný podnik mal samozrejme poskytnúť Nemecku aj prístup k vytúženému lítiu.

Konflikt medzi Potosím a centrálnou vládou sa odohral s demonštráciami, hladovkami a krvavými policajnými operáciami. Morales nakoniec zmluvu s ACI zastavil.7 V prezidentských voľbách, ktoré nasledovali krátko potom, v ktorých Morales kandidoval štvrtýkrát, Organizácia amerických štátov, ktorá mala voľby monitorovať, tvrdila, že zistila podvody s voličmi. Obvinenie bolo neskôr vyvrátené. Pravicové sily využili údajný volebný podvod ako zámienku na prevrat.8 Organizácia amerických štátov je zo 60 percent financovaná Spojenými štátmi. Morales teda obvinil USA, že stoja za prevratom. Trumpova administratíva prevrat oficiálne privítala.

Elon Musk o niečo neskôr tweetoval: "Pučíme proti komu chceme, prehltnite to!"9 Pučistická vláda natrvalo zrušila zmluvu s ACI, čím pripravila pôdu pre predaj bolívijského lítia nadnárodným korporáciám. Vyšetrovacia platforma Declassified oznámila šialenú aktivitu britského veľvyslanectva po prevrate s cieľom začať rokovania o lítiu.10

Odpor voči prevratu bol však dostatočne silný na to, aby si vynútil nové voľby.
Luis Arce, súdruh z Moralesovej strany, vyhral voľby, tentoraz s nesporným rozdielom, a rokovania s ACI sa obnovili s cieľom dosiahnuť lepšie podmienky pre Bolíviu.11

Samozrejme, aj EÚ sa snaží uspokojiť potreby kritických nerastov vo vnútrozemí a blízkom okolí. No práve tu naráža ťažba lítia na zásadný odpor.

V Portugalsku Barrosovi, krajine vyhlásenej FAO za „poľnohospodárske dedičstvo“, hrozí zničenie. V povrchovej ťažbe sa tam má ťažiť lítium.

V Srbsku viedli protesty proti plánovanej ťažbe lítia k tomu, že vláda zrušila licenciu pre veľkú korporáciu Rio Tinto.

Prečo je boj o kritické komodity taký prudký?

Podľa prognózy investičnej banky Goldman Sachs budú do roku 2050 na planéte 3 miliardy áut, čo je viac ako dvojnásobok oproti súčasnosti. Z toho 19 percent tvoria elektromobily a 9 percent jazdí na vodík alebo skvapalnený plyn.

Obrázok 2: Autá v roku 2050 podľa Goldman Sachs
Oranžová: spaľovacie motory, modrá: elektrické autá, žltá: alternatívne palivá (napr. vodík)
zdroj: https://www.fuelfreedom.org/cars-in-2050/

Scenár Medzinárodnej energetickej agentúry hovorí, že 33 percent musia byť elektromobily. Ale celkový počet 3 miliárd áut nie je otázny.12 Nikto sa nepýta: „Ako vystačíme s tým, čo máme?“, ale namiesto toho odhaduje potrebu týchto kritických komodít na základe predpokladaného ekonomického rastu, a samozrejme tlak na získanie týchto zdrojov je o to väčší.

Podľa OECD sa má celá svetová ekonomika do roku 2050 zdvojnásobiť, zo súčasných 100 biliónov dolárov na 200 biliónov dolárov, merané podľa kúpnej sily.13 Inými slovami, v roku 2050 by sme mali vyrábať a spotrebovávať dvakrát toľko všetkého ako dnes. To však znamená, že dopyt po surovinách sa tiež vo všeobecnosti zdvojnásobí, mierne zmiernený zlepšenou recykláciou.

Štúdia Univerzity vo Valladolide, nedávno publikovaná v časopise Journal of the Royal Society of Chemistry, dospela k záveru, že ak sa súčasný trend smerom k e-mobilite extrapoluje do budúcnosti, spotreba lítia by do roku 2050 predstavovala 120 percent v súčasnosti známe identifikovať rezervy. V scenári s vysokým podielom elektrických áut 300 percent, v scenári so zameraním na ľahké e-vozidlá, ako sú e-bicykle, takmer 100 percent a iba v scenári znižovania rastu by sme vyčerpali len 2050 percent vkladov do roku 50. Výsledky pre kobalt a nikel sú podobné.14  

Obrázok 3: Zdroj: Pulido-Sánchez, Daniel; Capellán-Pérez, Iñigo; Castro, Carlos de; Frechoso, Fernando (2022): Materiálové a energetické požiadavky elektrifikácie dopravy. In: Energetické prostredie. veda 15(12), str. 4872-4910
https://pubs.rsc.org/en/content/articlelanding/2022/EE/D2EE00802E

Zmena energetickej základne preto nezmení preteky o zdroje. Prejde len z ropy a uhlia na iné materiály. A tieto preteky nie sú len o získaní kontroly nad surovinami, ale aj o ovládnutí trhu.

Dovolím si uviesť historický príklad: Ekonomický historik Adam Tooze píše o cieľoch neskoršieho nemeckého kancelára Gustava Stresemanna ako poslanca Ríšskeho snemu v 1. svetovej vojne: Rozšírenie nemeckej suverenity začlenením Belgicka, francúzskeho pobrežia do Calais, Maroko a ďalšie oblasti na Východe považoval za „nevyhnutný“, pretože by mohol poskytnúť Nemecku primeranú platformu pre súťaž s Amerikou. Žiadna ekonomika bez garantovaného trhu s minimálne 150 miliónmi kupujúcich sa nemôže rovnať výhodám masovej výroby v Spojených štátoch15

Toto je logika, ktorá riadi prvú a druhú svetovú vojnu, toto je logika, ktorá riadi rozširovanie EÚ, toto je logika, ktorá riadi vojnu Ruska proti Ukrajine, toto je logika, ktorá riadi konflikt medzi Spojenými štátmi a Čínou určite. Nie je to tak, že by na trhu dominovali tí, ktorí vyrábajú lepšie a lacnejšie, ale skôr opaktí, ktorí dominujú na väčšom trhu, môžu lepšie využiť ekonomické výhody hromadnej výroby a presadiť sa v konkurencii.

Vojny modernej doby nie sú len o tom, kto komu môže odoberať zdroje, kto vykorisťuje koho pracovnú silu, ale aj – a možno dokonca predovšetkým – o tom, kto môže čo komu predať. Toto je logika ekonomiky založenej na konkurencii a využívaní kapitálu na vytváranie väčšieho kapitálu. Nie je to o chamtivosti zlých kapitalistov, ale o nich štruktúra spôsob podnikania: Ak prevádzkujete spoločnosť, mušt Dosahujú zisky, aby mohli investovať do inovácií, aby nezaostávali za konkurenciou. Vila a jachta sú príjemnými vedľajšími produktmi, no cieľom je navýšiť kapitál na udržanie sa v biznise. Inovácia znamená, že buď môžete vyrobiť viac s rovnakou prácou, alebo to isté s menšou prácou. Ale keďže inovácia robí váš produkt lacnejším, musíte ho predávať viac, aby ste dosiahli zisky potrebné pre nové inovácie. Štát a odbory vás v tom podporujú, pretože ak nedokážete rozšíriť predaj, prídu o pracovné miesta. Nesmiete si položiť otázku: Potrebuje svet skutočne môj produkt, je dobrý pre ľudí? Ale pýtate sa, ako môžem prinútiť ľudí, aby si to kúpili? Prostredníctvom reklamy, tým, že sa rýchlo stane zastaraným alebo umelo rozbitým, tým, že sa spotrebitelia budú držať v nevedomosti o jeho skutočných vlastnostiach, tým, že budú na ňom závislí, ako v prípade tabakového priemyslu, alebo dokonca, ako v prípade tankov a podobne, nech to zaplatia daňoví poplatníci. Samozrejme, že kapitalistický spôsob podnikania produkuje aj dobré a užitočné produkty, ale pre využitie kapitálu je irelevantné, či je produkt užitočný alebo škodlivý, pokiaľ sa dá predať.

Tento spôsob podnikania musí dosahovať hranice planéty a musí opakovane narážať na hranice svojich susedov. Tento ekonomický systém nám nedovoľuje povedať: No, vlastne už máme všetkého dosť, viac nám netreba. Ekonomika degrowth, ekonomika, ktorá nemá tendenciu k nekonečnému rastu. musia byť v zásade inak organizované. A zásada musí znieť: Skupina spotrebiteľov a výrobcov – a výrobcami mám na mysli tých, ktorí vykonávajú prácu – musí demokraticky určovať, čo, ako, v akej kvalite a v akom množstve sa vyrába. Aké potreby sú základné a nevyhnutné, čo je dobré, ak to máte, a čo je zbytočný luxus? Ako uspokojiť skutočné potreby s čo najmenšou spotrebou energie, materiálu a nudnou rutinnou prácou?

Ako sa to dá zorganizovať? Zdá sa, že vo svete zatiaľ neexistuje fungujúci príklad. Možno podnetom na zamyslenie je klimatická rada. V Rakúsku bolo náhodne vybraných 100 ľudí reprezentujúcich spoločnosť, ktorí s radami odborníkov vypracovali návrhy, ako môže Rakúsko dosiahnuť svoje klimatické ciele. Žiaľ, táto rada nemá právomoc presadiť svoje návrhy. Takéto občianske rady, ktoré radia pri hospodárskych a politických rozhodnutiach, by mohli existovať na všetkých úrovniach spoločnosti, na komunálnej, štátnej, federálnej a tiež na európskej úrovni. A o ich odporúčaniach by sa potom muselo hlasovať demokraticky. Spoločnosti by sa mali zaviazať k spoločnému dobru namiesto hodnoty pre akcionárov. A ak to nedokážu firmy súkromného sektora, ich úlohy musia prevziať družstevné, mestské alebo štátne podniky. Len takýto spôsob podnikania nenarazí na hranice planéty ani susedov. Len takýto ekonomický systém môže vytvoriť podmienky pre trvalý mier.

1 https://energiewinde.orsted.de/klimawandel-umwelt/energiewende-friedensprojekt

2 https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:52020DC0474&from=EN

3 https://single-market-economy.ec.europa.eu/news/eu-and-ukraine-kick-start-strategic-partnership-raw-materials-2021-07-13_en

4 Lazard, Olivia (2022): Menej známe zámery Ruska na Ukrajine. Dostupné online na https://carnegieeurope.eu/strategiceurope/87319

5 https://www.aspistrategist.org.au/the-global-race-to-secure-critical-minerals-heats-up/

6 https://www.dw.com/de/zunehmender-lithium-abbau-verst%C3%A4rkt-wassermangel-in-chiles-atacama-w%C3%BCste/a-52039450

7 https://amerika21.de/2020/01/236832/bolivien-deutschland-lithium-aci-systems

8 https://www.democracynow.org/2019/11/18/bolivia_cochabamba_massacre_anti_indigenous_violence

9 https://pbs.twimg.com/media/EksIy3aW0AEIsK-?format=jpg&name=small

10 https://declassifieduk.org/revealed-the-uk-supported-the-coup-in-bolivia-to-gain-access-to-its-white-gold/

11 https://dailycollegian.com/2020/09/bolivias-new-government-and-the-lithium-coup/
https://www.trtworld.com/magazine/was-bolivia-s-coup-over-lithium-32033
https://www.theguardian.com/commentisfree/2019/nov/13/morales-bolivia-military-coup
12 https://www.fuelfreedom.org/cars-in-2050/

13 https://data.oecd.org/gdp/real-gdp-long-term-forecast.htm

14 Pulido-Sánchez, Daniel; Capellán-Pérez, Iñigo; Castro, Carlos de; Frechoso, Fernando (2022): Materiálové a energetické požiadavky elektrifikácie dopravy. In: Energetické prostredie. veda 15(12), str. 4872-4910. DOI: 10.1039/D2EE00802E

15 Tooze, Adam (2006): Ekonomika deštrukcie, Mníchov