Ja, panda

Sebastian Bonelli 1AHBTH 13.10.2020. XNUMX. XNUMX

                                                                       „Lepšia budúcnosť“

                                                                    Vec: Dobré životné podmienky zvierat

                                                       "Ja, panda"

Zobudím sa, pozriem sa na svoje ruky a z farieb svojej srsti vidím, že som panda. Pomaly, unavenými očami, vstávam a pozerám na okolie okolo. Pri pohľade na to som šokovaný otupený. Pretože všade naokolo vidím iba prehnité a vyčistené stromy. Vôňa mojich milovaných eukalyptov zmizla z povrchu Zeme. Už nepočujem tú úžasnú pieseň vtákov a prúdenie vody. Taktiež široko ďaleko už nie je počuť všetky zvuky hmyzu a všetkých ostatných zvierat. Skoro začnem plakať, pretože si len myslím, kto je za to všetko zodpovedný a kto dokáže niečo také hrozné.

Úplne nečakane z ničoho nič začujem slabý zvuk. Je to zavrčanie môjho žalúdka, pretože som hladný. Stále plačem pomaly idem hľadať jedlo, pretože viem, že musím jesť väčšinu dňa, aby som sa nasýtil. Chodím už nejaký čas a stále som nenašiel jediný eukalyptový strom. Ale zrazu začujem slabý rev. Zúfalo sa snažím rozpoznať, odkiaľ ten rev prichádza a tam to vidím, je to malá panda pod veľkým prehnitým stromom. Pribehnem k nemu a poviem mu, že mu chcem pomôcť a že by sa mal upokojiť. Kým sa upokojí, podarilo sa mi zvaliť veľký prehnitý strom na bok. Malá panda mi ďakuje, ale bohužiaľ mi hovorí aj to, že stratil rodinu. Nevedel ako, pretože matka mu povedala, aby sa schoval za krík. Potom začul veľmi hlasný, neprirodzený zvuk a videl, ako na neho strom narazil. Žiaľ, na nič viac si nevie spomenúť. Rozhodol som sa malú pandu poprosiť, či chce ísť so mnou. Malá panda so slzami radosti odpovedala na moju otázku kladne.

Idem teda hľadať jedlo s malou pandou. Ale zrazu začujeme hluk, ktorý je čoraz hlasnejší. Keď hluk ustane, stojí pred nami zvláštna plechová krabica. Z tejto škatule vyliezajú na dvoch nohách štyri postavy. Všimli ste si, že ja a malá panda sme veľmi hladní a slabí. Úplne neočakávane a rýchlymi pohybmi ma drží on aj on

malá panda tri z postáv na zemi. Keď sa pokúšame oslobodiť, štvrtá figúrka berie z kufra ostrú kovovú ihlu. Potom štvrtá postava kráča k malej pande a vpichne mu ihlu do kože. Malá panda sa pomaly upokojuje, zatvára oči a znovu ich neotvára. Keď si uvedomím, že malá panda už nežije, príde za mnou štvrtá postava a než mi vpichne ihlu do kože, šokovane sa zobudím. Všetko to bola iba nočná mora.

Uvedomujem si, že som teraz znova sám sebou, tým chlapcom, ktorý žije v roku 2087. Vstávam teda zo svojej postele a idem sa naraňajkovať do jedálne. Potom vidím svojho otca a hovorím mu o nočnej more. Potom môj otec hovorí, že to bol naozaj strašný sen a so smútkom zdôrazňuje, že je naozaj škoda, že pandy vyhynuli. Odpovedám, že je škoda, že ľudstvo včas nerozpozná, že s prírodou a zvieratami treba zaobchádzať a chrániť ich s úctou.

                                                                                                                              587 slová