Klimatické dôsledky jadrovej vojny: Hlad pre dve až päť miliárd ľudí

Od Martina Auera

Ako by klimatický vplyv jadrovej vojny ovplyvnil globálnu výživu? Výskumný tím vedený Lili Xia a Alan Robock z Rutgers University skúmal túto otázku. na Štúdia bol práve uverejnený v časopise Prírodné jedlo zverejnené.
Dym a sadze z horiacich miest by doslova zatemnili oblohu, masívne ochladili klímu a vážne by bránili produkcii potravín. Modelové výpočty ukazujú, že v dôsledku nedostatku potravín v „obmedzenej“ vojne (napríklad medzi Indiou a Pakistanom) môžu zomrieť až dve miliardy ľudí a vo „veľkej“ vojne medzi USA a Ruskom až päť miliárd.

Výskumníci použili modely klímy, rastu plodín a rybolovu, aby vypočítali, koľko kalórií bude k dispozícii ľuďom v každej krajine v druhom roku po vojne. Preskúmali sa rôzne scenáre. Napríklad „obmedzená“ jadrová vojna medzi Indiou a Pakistanom by mohla do stratosféry vstreknúť 5 až 47 Tg (1 teragram = 1 megatona) sadzí. To by malo za následok pokles priemernej globálnej teploty o 1,5 °C až 8 °C v druhom roku po vojne. Autori však poukazujú na to, že keď už začala jadrová vojna, môže byť ťažké ju zadržať. Vojna medzi USA a ich spojencami a Ruskom – ktoré spolu vlastní viac ako 90 percent jadrového arzenálu – by mohla vyprodukovať 150 Tg sadzí a pokles teploty o 14,8 °C. Počas poslednej doby ľadovej pred 20.000 5 rokmi boli teploty približne o XNUMX °C nižšie ako dnes. Klimatické dopady takejto vojny by pomaly ustupovali a trvali by až desať rokov. Ochladenie by tiež znížilo zrážky v regiónoch s letnými monzúnmi.

Tabuľka 1: Atómové bomby v mestských centrách, výbušná sila, priame úmrtia v dôsledku výbuchu bomby a počet ľudí ohrozených hladom v skúmaných scenároch

Tabuľka 1: Prípad kontaminácie sadzami 5 Tg zodpovedá predpokladanej vojne medzi Indiou a Pakistanom v roku 2008, v ktorej každá strana použila 50 bômb veľkosti Hirošimy zo svojho vtedy dostupného arzenálu.
Prípady 16 až 47 Tg zodpovedajú hypotetickej vojne medzi Indiou a Pakistanom s jadrovou výzbrojou, ktorú môžu mať do roku 2025.
Prípad s kontamináciou 150 Tg zodpovedá predpokladanej vojne s útokmi na Francúzsko, Nemecko, Japonsko, Veľkú Britániu, USA, Rusko a Čínu.
Čísla v poslednom stĺpci hovoria, koľko ľudí by hladovalo, ak by zvyšok populácie kŕmil minimálne 1911 kcal na osobu. Predpoklad predpokladá, že medzinárodný obchod skolaboval.
a) Číslo v poslednom riadku/stĺpci sa získa, keď sa 50 % výroby krmiva premení na ľudskú potravu.

Miestna rádioaktívna kontaminácia pôdy a vody v okolí výbuchov bômb je zo štúdie vylúčená, odhady sú preto veľmi konzervatívne a skutočný počet obetí by bol vyšší. Náhle, masívne ochladenie klímy a znížený výskyt svetla pre fotosyntézu („jadrová zima“) by viedli k oneskorenému dozrievaniu a ďalšiemu chladovému stresu v potravinárskych rastlinách. V stredných a vysokých zemepisných šírkach by poľnohospodárska produktivita utrpela viac ako v subtropických a tropických oblastiach. Stratosférické znečistenie s 27 Tg čierneho uhlíka by znížilo úrodu o viac ako 50 % a výnosy rybolovu o 20 až 30 % v stredných a vysokých zemepisných šírkach na severnej pologuli. Pre krajiny s jadrovými zbraňami Čínu, Rusko, USA, Severnú Kóreu a Veľkú Britániu by sa dodávka kalórií znížila o 30 až 86 %, v južnejších jadrových štátoch Pakistan, India a Izrael o 10 %. Celkovo v nepravdepodobnom scenári obmedzenej jadrovej vojny by štvrtina ľudstva zomrela od hladu v dôsledku klimatických zmien; vo väčšej vojne by podľa pravdepodobnejšieho scenára zomrelo hladom do dvoch rokov viac ako 60 % ľudí. .

Štúdia, treba zdôrazniť, sa odvoláva len na nepriame účinky vývoja sadzí jadrovej vojny na produkciu potravín. Bojujúce štáty by však stále museli bojovať s inými problémami, konkrétne so zničenou infraštruktúrou, rádioaktívnou kontamináciou a narušenými dodávateľskými reťazcami.

Tabuľka 2: Zmena v dostupnosti kalórií v potravinách v krajinách s jadrovými zbraňami

Tabuľka 2: Čína tu zahŕňa pevninskú Čínu, Hongkong a Macao.
Lv = potravinový odpad v domácnostiach

Dôsledky pre výživu však nezávisia len od spôsobených klimatických zmien. Modelové výpočty kombinujú rôzne predpoklady o počte použitých zbraní a výsledných sadzí s ďalšími faktormi: Prebieha stále medzinárodný obchod, aby bolo možné kompenzovať miestny nedostatok potravín? Bude výroba krmív pre zvieratá úplne alebo čiastočne nahradená výrobou potravín pre ľudí? Je možné úplne alebo čiastočne zabrániť plytvaniu potravinami?

V „najlepšom“ prípade kontaminácie 5 Tg sadzí by celosvetová úroda klesla o 7 %. V takom prípade by obyvateľstvo väčšiny krajín potrebovalo menej kalórií, ale stále by ich malo dostatok na udržanie pracovnej sily. Pri väčšej kontaminácii by väčšina krajín strednej a vysokej šírky hladovala, ak by pokračovali v pestovaní krmiva pre zvieratá. Ak sa produkcia krmiva zníži na polovicu, niektoré krajiny strednej zemepisnej šírky by mohli stále poskytovať dostatok kalórií pre svoje populácie. Ide však o priemerné hodnoty a otázka distribúcie závisí od sociálnej štruktúry krajiny a existujúcej infraštruktúry.

Pri „priemernej“ kontaminácii sadzí 47 Tg by bolo možné zaručiť dostatok potravinových kalórií pre svetovú populáciu len vtedy, ak by sa výroba krmív premenila na 100% produkciu potravín, nedochádzalo k plytvaniu potravinami a dostupné potraviny boli spravodlivo rozdelené medzi svetovú populáciu. Bez medzinárodnej kompenzácie by mohlo byť primerane živených menej ako 60 % svetovej populácie. V najhoršom skúmanom prípade, 150 Tg sadzí v stratosfére, by svetová produkcia potravín klesla o 90 % a vo väčšine krajín by rok dva po vojne prežilo len 25 % populácie.

Obzvlášť silný pokles úrody sa predpovedá pre významných exportérov potravín, akými sú Rusko a USA. Tieto krajiny by mohli reagovať obmedzením exportu, čo by malo katastrofálne následky napríklad pre krajiny v Afrike a na Blízkom východe závislé od dovozu.

V roku 2020 podľa odhadov trpelo podvýživou 720 až 811 miliónov ľudí, hoci potravín sa celosvetovo vyprodukovalo viac než dosť. Vďaka tomu je pravdepodobné, že ani v prípade jadrovej katastrofy by nedošlo k spravodlivému rozdeleniu potravín v rámci krajín ani medzi nimi. Nerovnosti vyplývajú z klimatických a ekonomických rozdielov. Veľká Británia by mala výraznejší pokles úrody ako napríklad India. Francúzsko, ktoré je v súčasnosti vývozcom potravín, by malo pri nižších scenároch potravinový prebytok v dôsledku narušenia medzinárodného obchodu. Austrálii by prospelo chladnejšie podnebie, ktoré by bolo vhodnejšie na pestovanie pšenice.

Obrázok 1: Príjem potravy v kcal na osobu a deň v roku 2 po kontaminácii sadzami z jadrovej vojny

Obrázok 1: Mapa vľavo zobrazuje potravinovú situáciu v roku 2010.
Ľavý stĺpec zobrazuje prípad s pokračujúcim kŕmením hospodárskych zvierat, stredný stĺpec zobrazuje prípad s 50 % krmovín na ľudskú spotrebu a 50 % krmovín, pravý zobrazuje prípad bez hospodárskych zvierat s 50 % krmovín na ľudskú spotrebu.
Všetky mapy sú založené na predpoklade, že neexistuje medzinárodný obchod, ale že potraviny sú v rámci krajiny distribuované rovnomerne.
V regiónoch označených zelenou farbou môžu ľudia získať dostatok jedla, aby mohli pokračovať vo svojich fyzických aktivitách ako zvyčajne. V regiónoch označených žltou by ľudia schudli a mohli by vykonávať len sedavé zamestnanie. Červená znamená, že príjem kalórií je nižší ako bazálny metabolizmus, čo vedie k smrti po vyčerpaní tukových zásob a spotrebnej svalovej hmoty.
150 Tg, 50 % odpadu znamená, že 50 % inak vyhodených potravín v domácnosti je k dispozícii na výživu, 150 Tg, 0 % odpadu znamená, že všetky inak vyhodené potraviny sú dostupné na výživu.
Grafika od: Globálna potravinová neistota a hladomor v dôsledku zníženej produkcie plodín, morského rybolovu a živočíšnej výroby v dôsledku narušenia klímy v dôsledku vstrekovania sadzí z jadrovej vojny, CC BY SA, preklad MA

Alternatívy vo výrobe potravín, ako sú odrody odolné voči chladu, huby, morské riasy, bielkoviny z prvokov alebo hmyzu a podobne, sa v štúdii nebrali do úvahy. Zvládnuť prechod na takéto zdroje potravy včas by bola obrovská výzva. Štúdia sa tiež týka iba diétnych kalórií. Ale aj ľudia potrebujú bielkoviny a mikroživiny. Toľko zostáva otvorených pre ďalšie štúdie.

Nakoniec autori ešte raz zdôrazňujú, že dôsledky jadrovej vojny – aj keď obmedzenej – by boli katastrofálne pre globálnu potravinovú bezpečnosť. Dve až päť miliárd ľudí by mohlo zomrieť mimo dejiska vojny. Tieto výsledky sú ďalším dôkazom toho, že jadrovú vojnu nemožno vyhrať a nikdy sa nesmie viesť.

Titulná fotografia: 5. novembra cez deviantart
Bodkovaný: Verena Winiwarter