Karin Bornett
Crowdfarming nie je kultivačná metóda, ale môže podporiť poľnohospodárstvo na ceste k väčšej udržateľnosti a spravodlivosti. Pýtali sme sa sami seba, prečo crowdfarming nezachráni svet a kedy to má zmysel.
Priemyselné poľnohospodárstvo nemá najlepšiu povesť. Továrenské poľnohospodárstvo, znečistenie pesticídmi a najnižšie mzdy vedú k prehodnoteniu. Záujem o udržateľne a spravodlivo vyrábané potraviny sa zvyšuje. Ponuka sa rozrastá.
Podľa názoru mnohých malých farmárov pramenia krivdy v poľnohospodárstve predovšetkým z anonymity veľkých výrobcov a dlhých, často neprehľadných dodávateľských reťazcov. Dumping cien v supermarketoch situáciu nezlepšuje. Najlepším riešením, ako sa dostať zo začarovaného kruhu vykorisťovania a poškodzovania životného prostredia, sa zdá byť priamy marketing. Priamy kontakt medzi výrobcami a spotrebiteľmi znamená, že pôvod zostáva transparentný. Vieme, kde sú sliepky zo susedného mesta doma, keď z týždenného trhu donesieme čerstvé vajcia a na poli cez ulicu vidíme, kto zbiera úrodu šalátu. Farmári sú nezávislí od sprostredkovateľov a veľkých korporácií a môžu si stanovovať vlastné ceny.
Vyhnite sa tlakom trhu
Zatiaľ je všetko dobré. Ale pomaranče, olivy, pistácie a podobne sa v strednej Európe tak ľahko a udržateľne pestovať nedajú. Preto dvaja španielski pestovatelia pomarančov majú jedného s názvom „Crowdfarming“ Marketingová platforma pre malých farmárov a ekologických farmárov vyvinuté tak, aby mohli predávať udržateľne a spravodlivo vyrábaný tovar na medzinárodnej úrovni priamo do domácností. Koncept predpokladá, že si zákazníci „adoptujú“ pomarančovník, úľ atď. Napríklad za sponzorstvo získate každý rok celú úrodu adoptovaného stromu.
„Crowdfarming sa spolieha na transparentné dodávateľské reťazce, zaobíde sa bez (údajných) štandardov krásy požadovaných na konvenčnom trhu, a tak začína plytvaním potravinami na poli alebo na strome,“ hovorí hovorkyňa poľnohospodárstva Globálne 2000, Brigitte Reisenberger. Veľkou výhodou pre farmárov je jednoduchosť ich plánovania, čo zabraňuje nadprodukcii. „V období zberu však stále môže byť hojnosť. Snaha o prepravu sa tiež zdá byť veľmi vysoká. Podľa mňa majú väčší zmysel potravinové družstvá, teda nákupné skupiny – hoci potravinové družstvá by boli možné aj v rámci crowdfarmingu,“ hovorí Franziskus Forster, referent pre styk s verejnosťou rakúskej organizácie. Združenie horských a malých roľníkov - Via Campesina Austria (ÖBV).
„Crowdfarming ako stavebný kameň demokratizácie ponuky potravín je v zásade pozitívny a priamy marketing má zmysel. Neverím však, že crowdfarming vyrieši problémy v poľnohospodárstve alebo že dokáže nahradiť supermarket,“ hovorí s odkazom na projekt.MILA"-" praktický supermarket ", ktorý je organizovaný ako družstvo av súčasnosti je vo Viedni v počiatočnej fáze. Spolu s takýmito alternatívami sa spájajú rôzne formy priameho marketingu a iniciatívy ako napr potravinové kurníky, by mali spotrebiteľovvnútri a sedliackyvo vnútri viac hovoria, nezávislosť a sloboda voľby.
Nevýhody crowdfarmingu
Je potrebné poznamenať, že produkty ponúkané na crowdfarmingových platformách nepodliehajú žiadnej vlastnej kontrole. Výrobcovia musia požiadať príslušné orgány o ekologické certifikáty alebo environmentálne značky. Poľnohospodári sú zodpovední za dodržiavanie všetkých požiadaviek a pravdivé informácie. Vysokú úroveň transparentnosti nezabezpečujú úradné kontrolné orgány alebo požiadavky obchodných partnerov, ale dav. Prevádzkovatelia platformy inzerujú otvorenú a priamu komunikáciu medzi farmármi a sponzormi. Polia možno sledovať online prostredníctvom videostreamu, adoptované ovce a dodávateľa zásob vlny pravidelne fotografujú a obratné rozprávanie rozpráva o priebehu ročných období. Mnoho spoločností ponúka aj možnosť navštíviť svoje „sponzorované dieťa“ priamo na mieste.
Reisenberger: „Pre spotrebiteľov, ktorí občas radi jedia ovocie, ktoré v dôsledku klimatických podmienok nerastie v Rakúsku, je crowdfarming rozumnou alternatívou ku konvenčnému supermarketu.“ Medzitým niektorí výrobcovia ponúkajú okrem sponzorských darov na predaj aj jednotlivé košíky . „Veľké objednávky majú ekologický zmysel, keď spotrebitelia spoja svoje sily v procese objednávania, ako to už robia niektoré potravinárske podniky. Pri regionálnych potravinách, akými sú jablká či tekvice, je však oveľa zmysluplnejšie nakupovať sezónne priamo od lokálnych výrobcov, “hovorí Reisenberger.
Forster uzatvára: „Príležitosti vrátiť kontrolu na farmu a uniknúť tlaku na rast môžu fungovať len v spojenectve s občanmi. Crowdfarming nie je úplne nová myšlienka. Už existovali sponzorstvá pre rastliny a zvieratá výmenou za konečné produkty. Problematické vnímam jednotlivé sponzorstvá pri mnohých medzinárodných zákazkách a s tým spojenú prepravu produktov. Myslím si, že sa musíme vymaniť z individualizácie ako celku a opäť vytvárať komunity založené na solidarite, odvrátiť sa od vysokovýkonnej stratégie a presadiť kruhové princípy. Len tak za sebou necháme bežiaci pás rastu a poklesu."
INFO:
Pojem „crowdfarming“ je online platforma, ktorá podporuje priamy kontakt medzi farmármi a spotrebiteľmi. Platformu založili španielski pestovatelia pomarančov a bratia Gabriel a Gonzalo Úrculo. Produkty pochádzajú z rôznych európskych krajín, Kolumbie a Filipín. Ak sa nechcete stať sponzorom, teraz si môžete objednať jednotlivé produkty.
Video „Čo je crowdfarming“: https://youtu.be/FGCUmKVeHkQ
Tip: Zodpovední spotrebitelia vždy venujú pozornosť pôvodu potravín. Ak chcete podporiť drobné poľnohospodárstvo a výrobu potravín, nájdete ho napríklad v internetovom obchode www.mehrgewinn.com Stredomorské pochúťky od vybraných, malých výrobcov.
Foto / video: Shutterstock.
